Prvá svetová vojna

1. Josef Majer, Hontianske Tesáre - Šipice, rok narodenia 1892, padol na fronte v Haliči.

2. Ján Tretina, Hontianske Tesáre - Šipice, rok narodenia 30. 04. 1892, odvedení v roku 1915, padol v cudzej zemi.

3. Gregor Gálcsik (vojak), Hontianske Tesáre - Šipice ? rok narodenia 1883, zomrel 16. 01. 1915 na bližšie neurčenú chorobu v cholerovej nemocnici v Komárne, dátum pohrebu 18. 01. 1915 v Komárne. 

4. Ján Kováč (vojak), Hontianske Tesáre, rok narodenia 1876, zomrel v Poľsku Lubline - 7. 9. 1914.

5. Jozef Benedikti, Hontianske Tesáre - Báčovce, rok narodenia 1892, padol na východnom fronte.

6. Ján Kováč (vojak), Hontianske Tesáre - Šipice, rok narodenia 1887, pluk IR_25(peší pluk Lučenec), zomrel v nemocnici v Trnave 22. 10. 1918, pochovaný je na vojenskom cintoríne v Trnave.

7. Ján Kliment (vojak), Hontianske Tesáre - Báčovce, rok narodenia 1885, 6. pluk horských delostrelcov, zomrel v Gaza Palestíne, 26. 03. 1917, dátum pohrebu 27. 03. 1917.

8. Johann Maier, Hontianske Tesáre - Šipie, rok narodenia 1892, pluk IR_26 (peší pluk - Ostřihom), padol v Haliči.

9. Ján Palkovič (desiatnik), Hontianske Tesáre, rok narodenia 1879, pluk IR_14, zomrel v záložnej nemocninci v Trenčíne, 13. 3. 1915. Dátum pohrebu 15. 3. 1915. Miesto hrobu Trenčín - juh, hrob 8/XI.A.7 https://www.klubvtn.info/info_31.htm

10. Juraj Borov (delostrelec), Hontianske Tesáre - Dvorníky, rok narodenia 1885, zomrel v 21. január 1915, miesto hrobu cintorín v Slovenskom Novom Meste https://vhu.dynamit.sk/sarch?q=dvorniky&page=2

11. Juraj Šimkovič, Hontianske Tesáre - Dvorníky

Informácie prevzaté: https://www.velkavojna.sk/straty/w1_ukaz.php

Zoznam mien z pomníka padlým pri kostole v Dvorníkoch

12. Ján Maďar

13. Ján Chudík

14. Ján Chrien

15. Ján Daniš

16. Ján Boťík

Zoznam mien z pomníka padlým pri kostole v Hontianskych Tesároch:

17. Ján Dekický

18. Ján Fuzka

19. Juraj Gvóč 1882

20. Pavel Hajnal

21. Pavel Heveš

22. Martin Chrien (nováčik) Hontianske Tesáre, rok narodenia 1890, uhorský kráľovský nitriansky 14. honvédsky peší pluk, zomrel 5. júla 1916 v Kolonia Lysocha, Volyň.

23. Ján Kováč, rok narodenia 1884

24. Ján Kováč, rok narodenia 1891

25. Michal Krajč

26. Ján Laclav

27. Ján Mráz

28. Pavel Zoler (vojak) miesto narodenia Kostolné Moravce, dátum narodenia 14. 6. 1892, Hontianske Tesáre - Šipice miesto pobytu, dátum zaradenia do légie 16. 8. 1918, 11.str .pl. (Čs. legie v Rusku), zomrel 27. 9. 1918 v boji, miesto úmrtia Alexandrovka (Dombas), pochovaný na bojisku.

29. Pavel Nemec

30. Ján Šindler

31. Ján Štefánik

32. Juraj Petrovič

33. Ján Vicko

34. Ján Kováč

35. Jozef Kováč

36. Ľudevít Kováč

37. Otakar Berczy (vojak) Hontianske Tesáre, dátum narodenia 20. 9. 1890, Rakousko-uherský útvar v dobe zajetia: 25.p.pl., dátum zariadenia do légie 20. 2. 1920, dátum zajatia 21. 3. 1915 v Karpatoch. Prevzaté: https://legie100.com/krev-legionare/2135/

38. Koloman Kováč (vojak)  Hontianske Tesáre, dátum narodenia 20. september 1893 Honvédsky peší pluk č. 14, nezvestný od roku 1916, vyhlásený za mŕtveho 31. decembra 1918, miesto hrobu neuvedené. Prevzaté: https://vhu.dynamit.sk/search?q=+tesare&page=1

,,Prvá svetová vojna pred rokom 1939 známa ako Veľká vojna alebo Svetová vojna bol ozbrojený konflikt globálnych rozmerov trvajúci od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918, ktorý sa odohrával prevažne na území Európy, ale aj v Afrike, Ázii, na oceánoch, na Blízkom východe. Bol to dovtedy najväčší vojnový konflikt v dejinách ľudstva".

,,V rokoch 1914 – 1915 možno spomenúť, že územie dnešného Slovenska sa práve v tomto období, hoci len na relatívne krátky čas, stalo priamym bojiskom prvej svetovej vojny. Bezprostredné frontové operácie v regióne dnešného severovýchodného Slovenska prebiehali od novembra 1914 do mája 1915. Následkom týchto bojov padlo alebo v dôsledku zranení neskôr zomrelo viac ako 37 000 vojakov rakúsko-uhorskej, ruskej a nemeckej armády, ktorí sú pochovaní na 236 vojnových cintorínoch.

V porovnaní s ruským frontom sa Slováci v uniformách rakúsko-uhorskej armády dostali v prvých dvoch rokov vojny na srbský a taliansky front len v menšej miere. To súvisí okrem iného aj s tým, že väčšina jednotiek rakúsko-uhorskej armády so zastúpením Slovákov bola, a to až do roku 1916, nasadená práve na ruskom fronte.

V roku 1916, po vypuknutí vojny s Rumunskom boli niektoré rakúsko-uhorské útvary so zastúpením Slovákov prevelené aj na tento front. Od roku 1917 do konca prvej svetovej vojny sa do popredia dostalo ich nasadenie na talianskom  fronte. Slováci sa však v rámci niektorých útvarov spoločnej armády, uhorskej vlastibrany (honvédség) a ďalších zložiek rakúsko-uhorskej armády dostali aj na západný front, na albánsky front, do Palestíny a do niektorých iných „exotických“ oblastí. 

Z územia dnešného Slovenska bolo do rakúsko-uhorskej armády v priebehu prvej svetovej vojny zmobilizovaných približne 400 000 vojakov. Ohľadom strát sa uvádza, že ich padlo okolo 69 000 a vyše 61 000 bolo trvale zmrzačených.

V rámci rakúsko-uhorskej armády bojovali najmä v prvých rokoch „Veľkej“ vojny statočne a s obdivuhodným elánom. V jej závere sa aj v prípade slovenskej účasti prejavila vyčerpanosť reprezentovaná vojenskými vzburami, dezerciami a odmietaním poslušnosti. Tí slovenskí vojaci, ktorí v priebehu vojny narukovali do rakúsko-uhorskej armády a prežili frontové nasadenie, sa po skončení vojny vracali do nového štátu – Československej republiky. Pre tých, ktorí sa nestali príslušníkmi československých légií ostávala aspoň útecha, že vojnu prežili".

Zdroje:

Prevzaté: https://www.vhu.sk/vhu-k-vam-domov-i-slovaci-na-frontoch-prvej-svetovej-vojny/

https://vhu.dynamit.sk/search?q=hontianske+tesare

https://legie100.com/krev-legionare/136928/  

VÚA-VHA PRAHA

www.wikipedia.sk

Odkaz na nahrávku zvuku skončenia prvej svetovej vojny: https://www.youtube.com/watch?v=S-fZ_cTu8DY

Česť ich pamiatke!

KONIEC PRVEJ SVETOVEJ VOJNY JE DŇOM ČERVENÝCH MAKOV!

Pamätník padlým v 1. sv. vojne v Hontianskych Tesároch pri evanjelickom kostole

„Veľký deň, deň svobody 28. októbra 1933, neobyčajne slávnostne bol zadržaný. A síce dňa 27. októbra o 8 hodine na všetké verejné budovy boly vyložené národné vlajky. Druhý deň 28. októbra školské dietky zišly sa v učebni, ktorá tiež slávnostne bola vyzdobená. O pol 9 hodine školské dietky pod vedením učiteľa Jána Mačuhu šly do chrámu Božieho, kde sa spievaly nábožné piesne. Miestny slova Božieho kazateľ s nábožnou modlitbou otvoril služby Božie pri prítomnosti neobyčajne veľkého obecenstva. Áno, neobyčajne veľké obecenstvo, lebo veď dvojnásobný sviatok sa mal sláviť, lebo tento deň popoludní bola odhalená pamätná socha 22 martýrom, hrdinom vo svetovej válke odpadnutým. Túto pamätnú sochu dal vystaviť miestny samovzdelávajúci krúžok. K obedňajšiemu vlaku školské dietky pod vedením učiteľa šly čakať a vítať z Krupiny príchodiace vojsko a ich dôstojníkov. Miestne školské dietky s dvorníckymi školskými dietkami v dvojrade viedly pochod do dediny ihneď ku soche, kde bola tribúna spravená pre rečníkov. Prvý rečník bol miestny farár Ján Fenyves. Po jeho rečnení bola pamätná socha odhalená. Potom odznela salva. Druhý rečník bol Samuel Bobál, Kostolnomoravský evanjelický farár a hontiansky senior. Potom N. Svoboda, vojenský dôstojník, kapitán a Dr. Fr. Krása, krupinský lekár, ktorý každému na prekvapenie povedal, že na pamätnej sochy medzi hrdinami poznal Jána Klimenta, že v Palestíne bol jeho pucákom, a ktorému on sám, keď umieral, zatlačil oči. Posledný rečník bol Ján Palovic z Horných Terian, ktorý v mene hasičských sborov lúčil sa s odpadlými.

Daj Bože týmto hrdinom spokojný odpočinok. Nech im je ľahká cudzá zem“ (Ján Mačuha, tesársky učiteľ).

Na pamätníku sú úvedené mená padlých, ktoré sme uviedli vyššie v článku.

Spracovala Mgr. Anna Spišiaková a Mgr. Katarína Sabová