Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Zaujímavosti v obci

Tesárske dúpence - skalné skrýše pred Turkami

Miesto

48° 12' 36.0648" N, 18° 56' 15.3492" E

V chotári Hontianskych Tesár sú štyri kamen­né skrýše, tzv. dúpence, ktoré prvý raz opísal v roku 1902 Andrej Kmeť (1841-1908), obdivovateľ prírody, vedec a turista v diele Ďalšie výsku­my z obvodu Sitna. Názov dúpence podľa Andreja Kmeťa poukazuje na veľmi dávny pôvod dier vyrúbaných do mäkkého kameňa, pretože - ako uvádza - „náš ľud dávno už nepoužíva slovo dúpä o diere alebo jaskyni."

Dúpence sú 5 až 6 metrov veľké a 180 až 200 centimetrov vysoké skalné izby, ktoré slúžili najpravdepodobnejšie ako skrýše obyvateľov pred Turkami.

Miestna tradícia ich považuje ešte za staršie výtvory, ktoré mali byt' úkrytmi ľudí a zásob pred Tatármi. Jedno z dúpeniec má centrálnu podkovovitú miestnosť, okolo ktorej je vysekaných do pieskovca osem komôrok, z nich štyri akoby pre dospelých a štyri pre deti. Steny pokrývajú rôzne kresby a nápisy, mnohé však zo súčasnosti, takže sa ťažko rozpoznáva pôvodná výzdoba. Tesárske dúpence neboli doteraz predmetom odborného vý­skumu, ich vek ani účel nie je jedno­značne určený.

V slovníku miestnych obyvateľov dostali dúpence názov jednodierka, dvojdierka a osemdierka - vždy podľa počtu vysekaných skalných skrýš.

   Nad dúpencami sa našli v minu­losti zvyšky kamenného muriva, o ktorom sa usudzovalo, že mohli patriť zaniknutému kláštoru. Okrem ústnej tradície jeho existenciu nič iné nedokladá.
 

Autor článku: Jozef Stiegel, zdroj: publikácia Dudince od vydavateľstva Stigpress


 

Tesárske valy

V severovýchodnej časti katastra Hontianskych Tesár, na zalesnenom chrbte na ľavej strane údolia Štiavnice sa nachádzajú útvary, o ktorých sme zatiaľ v literatúre nenašli zmienku.

Sú to dlhé valy navŕšené z kamenia alebo zeminy. Svojím vzhľadom najviac pripomínajú tzv. spečený val, nachádzajúci sa v obci Pečenice, vzdialenej asi 20 km na západ.

Tento pečenický val sa tiahne severojužným smerom, jeho zvyšky boli nájdené v dĺžke možno niekoľko stoviek kilometrov. Údajne by mohol pretínať celú strednú Európu.

Na rozdiel od pečenického však tesárske valy majú smer východozápadný. Nedosahujú takú výšku a šírku a možno pozorovať vedľa seba niekoľko paralelných valov, vzdialených navzájom 20 -30 metrov.
Na najvyššie položenom mieste sú kamenné útvary usporiadané na pohľad chaoticky, ale pri pozornejšom preskúmaní možno odhaliť náznak štvorcového útvaru o rozmeroch niekoľko desiatok metrov.

Mohlo by ísť o zvyšky dávneho osídlenia, možno opevneného. Podobnosť s pečenickými valmi nevylučuje ani možné vzájomné súvislosti s týmito útvarmi.

Tesárske valy si určite zaslúžia pozornosť a dôkladné preskúmanie. 

 

Autor článku: Ing. Ľubomír Pastucha


 

Zaniknutý románsky kostol (kostol sv. Michal

Miesto

48° 11' 51.4284" N, 18° 54' 52.7148" E

     V jeseni roku 1990, pri hlbokej orbe na poli v blízkosti osady Patkôš, na pomedzí katastrov Hontianske Tesáre a Dvorníky , došlo k objavu dovtedy neznámeho podzemného priestoru.
Ukázalo sa, že ide o porušenú klenbu neznámej hrobky.
Na jar 1991 sa vykonal záchranný archeologický výskum, ktorý doložil a rozšíril poznanie o zaniknutom kostole sv. Michala.

Archeologický výskum odkryl sakrálnu stavbu, ktorej jednotlivé časti boli datované do 12., 14., 15. a 17. storočia.

Najstaršia stavebná etapa je charakterizovaná ako typ jednoduchého kostola s pozdĺžnym priestorovým usporiadaním, s klasickou orientáciou, t. j. svätyňou (apsidou) orientovanou na východ.
Táto jednoduchá románska stavba bez veže predstavuje typ vlastníckeho - zemepánskeho kostola, ktorého atribútom sa stáva empora v západnej časti, určujúca post nadradenosti nad ostatnou časťou lode kostola.

Celková dĺžka kostola bola 11,4 m, šírka 7,0 m, hĺbka apsidy 3,1 m. Hrúbka muriva sa pohybuje od 85 po 110 cm.

Druhá stavebná etapa - stavba veže kostola a zväčšenie svätyne na pravouhlé presbytérium je rámcovo datovaná do obdobia vrcholnej gotiky na koniec 13. až do 1. polovice 14. storočia.

Vonkajšie rozmery presbytéria sú 5 x 6 m, JV nárožie bolo zabezpečené oporným pilierom. Vo východnej časti presbytéria bol odkrytý základ oltárnej menzy s rozmermi 75 x 155 cm.

Súčasťou druhej stavby je i západná prístavba, najpravdepodobnejšie s vežou. Vonkajšie rozmery základov veže sú 6,9 x 4,7 m.

Tretiu stavebnú etapu, pravdepodobne z 15. storočia, tvorí sakristia, pristavaná zo severnej strany ku gotickému presbytériu a SV nárožiu románskej lode kostola. Vonkajšie rozmery základov sakristie sú 4,5 x 6 m. JV nárožie má oporný pilier.

Štvrtú, najmladšiu stavebnú etapu dostavby kostola predstavuje pristavaná pozdĺžna sieň kameru (kostnice) popri celej severnej dĺžke lode a veže kostola. Vonkajšie rozmery kostnice sú 4,4 x 12,7 m. Obdobím výstavby je pravdepodobne 17. storočie. K tejto najmladšej stavebnej etape inklinuje i stavba barokovej hrobky v interiéri najstaršej časti kostola, v jeho JV časti. Bola vybudovaná 155 cm pod úrovňou základovej škáry, na obdĺžnikovom základe s rozmermi 5,8 x 2 m. Hrobka je zaklenutá jednoduchou valenou klenbou s kratšími, parabolicky zaoblenými stenami.


V SZ nároží interiéru neskorogotickej sakristie kostola bol nájdený ojedinelý nález. Ide o klasickú bronzovú sakrálnu plastiku - Ukrižovaného (Corpus Christi). Plastika bola odliata do formy, jej maximálna hrúbka je 1,6 cm, výška 15,9 cm a maximálna šírka 6,6 cm. Nález predstavuje už iba torzo, dolná časť rúk bola odlomená. Plastika je datovaná do 1. polovice 13. storočia.

Situovanie mnohých románskych sakrálnych stavieb na európsky dôležitej komunikácii Via magna, na jej neveľkom úseku Šahy - Zvolen nie je náhodná. Jednotné časové a stavebno-architektonické analógie týchto sakrálnych stavieb sú dokladom pôsobnosti významnej stavebnej huty, vychádzajúcej zo zázemia cistercitského kláštora na Bzovíku.

V rannom stredoveku tento kláštor zohrával dôležitú úlohu v rámci kolonizačného procesu a zároveň v preberaní a odovzdávaní kultúrnych vplyvov z vyspelejších častí Európy.

Kostol sv. Michala na Patkôši zanikol pravdepodobne na konci 17. storočia. Ďalej potom spolu s najbližším exteriérom plnil funkciu radového cintorína až do 2. polovice 19. storočia, kedy boli vysvätené nové cintoríny pri kostoloch v Hontianskych Tesároch (1849) a Dvorníkoch (1854).


 

Prírodná rezervácia Šinkov salaš

Miesto

48° 11' 8.2212" N, 18° 55' 19.1928" E

 Územie rezervácie reprezentuje nálezisko chráneného a ohrozeného druhu flóry Slovenska - hlaváčika jarného (Adonis vernalis), ktorý na území stredoslovenského regiónu patrí k veľmi zriedkavým druhom.
Predmetné územie patrí do oblasti panónskej flóry a okresu Ipeľsko-rimavskej brázdy.

Situovanie územia do teplej klimatickej oblasti na výhrevný vulkanický substrát, ako aj jeho expozičné vlastnosti, vytvorili predpoklady pre rozvoj teplomilnej vegetácie.

Na tomto území má hlaváčik jarný koncentrovaný výskyt a vzhľadom na zásahy do okolitých pozemkov v minulosti predstavuje refugium tohto druhu, ktorý sa sem stiahol resp. ustúpil následkom hospodárskeho využívania okolitých pozemkov.

Ďalšie lokality v okolí boli zničené nadmernou pastvou a rôznymi agrotechnickými úpravami.

 Niekoľkotisícová populácia hlaváčika jarného tu rastie v zárastoch bývalých kosných podhorských ovsíkových lúk ako i na okraji lesných dubových porastov, v lemových spoločenstvách.

V okrese Krupina je to pravdepodobne jediná pôvodná lokalita s rozsiahlejším výskytom. Vzhľadom na horeuvedené dôvody a nutnosť zachovania nielen populácie druhu, ale aj fytocenóz v súčasnom floristickom zložení bolo navrhnuté toto územie vo výmere 2,315ha na ochranu v kategórii prírodná rezervácia.
Prírodná rezervácia bola vyhlásená Všeobecne záväznou vyhláškou Krajského úradu v Banskej Bystrici č. 17/1999 z 11. 8. 1999, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. 12. 1999.
Na území rezervácie platí piaty stupeň ochrany podľa § 17 zákona číslo 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. 

 
Autor článku: Ing. Ľubomír Pastucha


 

Tesárska roklina

Miesto

48° 12' 40.7412" N, 18° 56' 51.9468" E

Územie, kde sa nachádza prírodná pamiatka Tesárska roklina, je budované prevažne epiklastickými sedimentmi vulkanického pôvodu,  produkovanými Štiavnickým stratovulkánom. Tieto horniny sú pomerne slabo odolné, najmä voči vodnej erózii. V týchto horninách bolo vytvorené jedinečné, aj keď krátke , kaňonovité údolie.

 Unikátna je na stene zaznamenaná chaotická sedimentácia v delte miestneho pratoku. Je tu vidieť ukážkové krížové zvrstvenie. Tento fenomén poukazuje na chaotickú sedimentáciu  typickú pre deltu riek. Je to doklad o tom, že v tejto oblasti bolo pravdepodobne plytké more.

Vo všeobecnosti takýto typ údolia je typickejší pre odolnejšie horniny ako sú tu. Dôležitú úlohu zohrala tektonika. Tá toto územie oslabila, rozblokovala na čiastkové bloky, na ktorých vznikli štyri vodopády.
Najmä tretí proti prúdu je impozantný, vysoký asi 8 m. Tieto skoky zvyšujú kvalitu územia. Väčšinu roka je riečisko vyschnuté. Tento výtvor je pre toto územie netypický, preto bol navrhnutý  na ochranu.

Vzhľadom na veľkosť územia (asi 0,7 ha) a na jeho kvality (kaňon, odkryvy) bol vyhlásený za prírodnú pamiatku. Slúži ako ukážka sedimentácie v podmienkach delty (dokumentované krížovým zvrstvením) a zároveň dokumentuje eróznu schopnosť vody v spojitosti s tektonikou a odolnosťou hornín.
Prírodná pamiatka sa nachádza v katastrálnom území Hontianske Tesáre. Bola vyhlásená Všeobecne záväznou vyhláškou Krajského úradu v Banskej Bystrici č. 7/1999 z 25. 3. 1999, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. 8. 1999.
Na území rezervácie platí piaty stupeň ochrany podľa § 17 zákona číslo 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.  Jej účelom je zabezpečiť ochranu pre územie krupinskej planiny netypického kaňonovitého údolia.


 

Nálezisko skamenelín

Miesto

48° 11' 24.5472" N, 18° 55' 29.3124" E

      Uvedené nálezisko sa nachádza v obci Hontianske Tesáre, v katastrálnom území Dvorníky. Zatiaľ sme o ňom v literatúre nenašli žiadnu zmienku.

Geologické pomery územia sú zhodné s popisovanou Tesárskou roklinou. Pre územie je charakteristická stredne silná až silná vodná erózia. Táto spôsobuje narúšanie svahov a miestami vystupujú na povrch vrstvy morských sedimentov.

V hlbokej eróznej ryhe v spodnej časti mierneho severného úbočia kóty Baba, vo výške asi 200 m n. m., sa nachádzajú odkryté vrstvy jemnozmného pieskovca s bohatým výskytom skamenelín.

Podobne na neďalekom poli na miestach s veľmi plytkou ornicou dochádza pri hlbokej orbe k vyorávaniu kusov materskej horniny, ktorá je pomerne ľahko drobivá a tiež obsahuje množstvo skamenelín.

Nakoľko nie sme odborníci v tejto problematike, iba zo všeobecných znalostí usudzujeme, že by mohlo ísť o vyhynuté amonity, belemnity a numulity. V sedimentoch možno tiež nájsť odtlačky rastlín - listov aj dreva.

Nálezisko by si pravdepodobne zaslúžilo bližšie preskúmanie.

Autor článku: Ing. Ľubomír Pastucha


 
webygroup
ÚvodÚvodná stránka