Ľudový odev

Mnoho informácií o jedincovi či skupine obyvateľstva poskytuje jeho odev. Takúto výpovednú hodnotu má predovšetkým odev dedinského obyvateľstva - kroj. V našich obciach sa prestal nosiť začiatkom 20. storočia. V súčasnosti ho môžeme obdivovať len na fotografiách. Zachovala sa aj kolorovaná rytina J. Heinbuchera - Bikkesyho z roku 1816, na ktorej je zobrazený kroj žien a dievčat z H. Tesár.

Mužský odev mal tieto časti: staršia košeľa bola z konopného plátna so širokými rukávmi a stojatým golierom, novšia z bavlneného plátna s nariasenými rukávmi pri pleci, všitými do manžiet, s preloženým golierom. Manžety a golier vyšívali čiernou bavlnkou krížikovým stehom. Gate z konopného alebo bavlneného plátna boli naspodu vystrapené, upevnené mriežkou. Zástera (sakáčka) z dvoch pôl bieleho plátna bola tiež naspodu vystrapená a vyšitá ako gate. V zime nosili biele súkenné nohavice (hunienky) s dvoma rázporkami, lemovanými červeným súknom, pod pás siahajúci biely súkenný kabát kimonového strihu (kabaňu), zdobený čiernobielym lemovaním súknom a kožou, ktorý sa zapínal pod hrdlom na remeň. Dlhá biela súkenná širica bola zdobená červeným súkenným lemovaním, pod hrdlom sa zapínala na remeň.
Bunda, barania biela pelerína, siahala po zem. Obúvali si kožené papuče bez päty alebo čierne čižmy. Na hlave nosili obojstrannú baranicu z čiernej a bielej kožušiny a klobúk s nízkym okrúhlym dienkom s mierne zvýšenou úzkou strieškou.

Na ženskom odeve boli zaujímavé strieborné filigránové brože, retiazky a gombíky.
Ženský odev mal tieto časti: spodník (rubáš) z konopného alebo bavlneného plátna pozostáva z vrchného dielu (stánka), ktorej zadná časť je pretkávaná červenou bavlnou, prietka tvorí dva červené pásy i na sukni. Oplecko z domáceho plátna, s krátkym predným a zadným dielom, s prietkou cez plecia alebo s výšivkou na riasení pri ukončení rukávov. Novšie oplecká boli z kupovaných materiálov (batist), zdobené iba stuhami. Drobno riasená sukňa (geceľa) bola biela plátenná s červenou prietkou nad okrajom. Sviatočné boli zo sifónu, staršie sviatočné z čierneho alebo zeleného súkna, zošité spolu so živôtikom, ozdobeným harasovou výšivkou a šňůrováním, spodný rubový okraj bol podšitý žltým súknom.
Na pracovný deň nosili modrotlačové sukne, novšie pracovné i sviatočné z rôznych továrenských materiálov. Pás (švonce), utkaný na krosienkach z modrej ovčej vlny, bol ukončený gombíkom obtočeným žltou, červenou alebo zelenou vlnou a strapcami. Zástera (futa) bola zjednej poly, starší typ bol pozdĺžne predrlený na červenú a čiernu z továrenského plátna. Modro tlačová jednopólová i dvojpolová šata bola zošitá farebnou mriežkou, neskôr aj iným čiernym materiálom. Červená zástera bola z olejčokového plátna so strapcami a pásom vyšívaným retiazkovým stehom. Samostatný živôtik (prúsliak) sa nosil až od začiatku 20. storočia. Bol z brokátu alebo hodvábu, zdobený taftovými stuhami a striebornou nášivkou, so zapínaním na gombíky. Bol priliehavý so šôsikom.
V zime nosili trojštvrťový kožuch z bielej barančiny, s odstávajúcimi šosami, zdobený koženou aplikáciou i vyšívaný vlnou. Nosili aj odiedzku - dvojpolovú, asi 2 metre dlhú, na užších koncoch s prietkou a tiež štvorcový pretkávaný obus.
Kabát bol priliehavý, z čiernych materiálov a podšitý. V lete si obúvali kožené papuče bez päty, ináč čižmy.

Dievky sa česali na jeden spustený vrkoč z piatich prameňov, ženy na účes kita - boli to dva pramene vlasov okrútené okolo hlavy, k nim prišívali rohy, zhotovené z handry a špagátu. Na to si kládli biely čepiec, starodávny bol pletený na krosienkach, novší háčkovaný.
Kroj bol vyzdobený farebnou prietkou na plátenných častiach (rubáš, oplecko), výšiviek bolo málo.

Svadobný odev, nevesta v premenách času, Typ: PDF dokument, Velkosť: 6.86 MB