Druhá svetová vojna a SNP

Zoznam občanov

1. Ján Talaj (vojak) Hontianske Tesáre - Dvorníky, 41 ročný, dátum úmrtia 28. 02. 1945, pochovaný na miestnom cintoríne v Dvorníkoch, č. HM. 71, dvojhrob.

2. Milan Spišiak, Hontianske Tesáre - Dvorníky, 19 ročný.

3. Juraj Pástor, Hontianske Tesáre - Dvorníky, 24 ročný, pochovaný na miestnom cintoríne v Dvorníkoch, č. HM 212., jednohrob.

4. Ján Juda, Hontianske Tesáre - Dvorníky, 69 ročný.

5. Pavel Janovic, Hontianske Tesáre - Dvorníky, 17 ročný, dátum úmrtia 29. 3. 1945, pochovaný na miestnom cintoríne v Dvorníkoch, č. HM. 117, dvojhrob.

Prevzaté z pamätnej tabule umiestnenej na KD Dvorníky.

6. Július Šimkovič (vojak - pechota) 2281(4629), Hontianske Tesáre - Dvorníky, 

7. Ján Benčok (vojak), Hontianske Tesáre, 20 ročný, dátum úmrtia a miesto 27. 09. 1942 Dukla, spôsob úmrtia granát, miesto pochovania Dukla.

8. Koloman Somsi, Hontianske Tesáre, 20 ročný, zomrel v koncentračnom tábore.

Prevzaté: Hontianske Tesáre - starý cintorín

9. Koloman Bartoš, Hontianske Tesáre, dátum narodenia 31. 01. 1920, padol v SNP 18. 10. 1944, pochovaný na starom cintoríne Hontianske Tesáre.

Prevzaté: Archív SNP.

10. Jozef Krátky (strelník - ekvivalent čsl. hodnosti vojak v zálohe) Hontianske Tesáre, dátum narodenia 1918, dátum úmrtia a miesto 2. 9. 1942, Kutajskaja.

11. Július Kliment (strelník - ekvivalent čsl. hodnosti vojak)  Hontianske Tesáre - Báčovce dátum úmrtia a miesto 8. 4. 1943, Lomači.

Prevzaté: Padlí, zomrelí a zabití slovenskí vojaci v priebehu protisovietskeho ťaženia (jún 1941 – august 1944)

12. Civil, Hontianske Tesáre - Šipice (dolné) zomrel počas SNP. 

13. Martin Mozoľa (civil) Hontianske Tesáre - Báčovce, dátum úmrtia 3. 1. 1945, pochovaný je na miestnom cintoríne v Báčovciach, č. HM. 43.

14. Anna Pavlendová rod. Mozoľová (civil) Hontianske Tesáre - Šipice (Stankov majer)

Prevzaté: Archív SNP.

V Báčovciach je pochovaný neznámy vojak, dátum úmrtia 1944. V Dvorníkoch pri cintoríne sú pochovaní dvaja neznámi vojaci, nemeckej národnosti, dátum úmrtia 1945, spôsob úmrtia zastrelenie.

Zoznam občanov, ktorí bojovali v druhej svetovej vojne, získaný z Kroniky našich obcí

1. Ján Králik – Hontianske Tesáre - Dvorníky, 

2. Juraj Ďuriš - Hontianske Tesáre - Patkôš, dátum narodenia 1905

3. Peter Bálik - Hontianske Tesáre - Patkôš, dátum narodenia 1916

Seznam mužstva z krupinského okresu, keré koná povínnu službu u strž. oddielu v Šahách

1. Ján Rajčok (čatár) Hontianske Tesáre - Dvorníky, dátum narodenia 1916

2. Pavel Spišiak (vojak) Hontianske Tesáre - Dvorníky, dátum narodenia 16. 8. 1919

3. Alex Pastor (vojak) Hontianske Tesáre - Dvorníky, dátum narodenia 1922

4. Števťať (vojak) Hontianske Tesáre - Dvorníky, dátum narodenia 1927

5. Ján Vician (vojak) Hontianske Tesáre - Dvorníky,dátum narodenia 1915

6. Ján Butáš (vojak) Hontianske Tesáre - Dvorníky,dátum narodenia 1922

7. Juraj Oravec (vojak) Hontianske Tesáre - Dvorníky, dátum narodenia 1925

8. Juraj Šouc (čatár v zálohe) Hontianske Tesáre, dátum narodenia 1920

9. Ján Šouc (vojak) Hontianske Tesáre, dátum narodenia 1916

10. Samuel Petrovič (vojak) Hontianske Tesáre, dátum narodenia 1922

11. Ján Hajnal (slobodník) Hontianske Tesáre, dátum narodenia 1920

12. Štefan Cuth (vojak) Hontianske Tesáre, dátum narodenia 1911

13. Ján Kyseľ (desiatnik) Hontianske Tesáre, dátum narodenia 1922

Sled vojnových udalostí na základe spomienok občanov Hontianske Tesáre časť Báčovce

Kronika obce Báčovce bola písaná v roku 1960 miestnym riaditeľom školy, avšak prvé zápisky si pripravil už v roku 1958.

,,V septembri 1944 stále viac počuť výbuchy bombardovania. Koncom novembra notársky úrad v Hontianskych Tesároch, do ktorého obvodu patrila i obec Báčovce, bol obsadený nemeckou správou s kpt. Poshe na čele. Občania si museli na každé vzdialenie z bydliska vyžiadať povolenie. Dňa 17. decembra 1944 našu obec obsadilo nemecké pracovné vojsko, ubytovalo sa v škole. Podľa rozhovorov s jednotlivcami boli to občania z Maďarska, ktorí sa hlásili k nemeckej národnosti. Zbrane nemali, len pracovné nástroje. Pod dozorom SS chodili kopať zákopy medzi obcami Dolné Rykynčice a Plášťovce. 26. decembra títo z obce odišli ráno a popoludní prišli autá s ubytovateľmi. Front postúpil od Šiah hore. 27. decembra zaplnila sa obec tankami.

Druhý deň ráno o 9. hodine vyrazili tanky do útoku smerom na Lišov. Podľa utíchajúcej streľby sa dalo usudzovať, že postupujú. Ale keď vrátili sa z veľkej časti poškodené i dotiahnuté, bolo jasné, že sa útok nevydaril. 29. decembra tanky odišli, v obci ostali delá. 31. decembra Červená armáda obsadila obec Šipice. Front zastal a pre obyvateľov oboch obcí nasledovali ťažké dni. Niektorí šipickí občania vodili sovietskych vojakov na prieskumy do Báčoviec. Niekoľkých Nemci chytili a väznili.

Ostreľovanie zničilo našu obec. Straty na životoch: M. M. bol zasiahnutý na dvore. Pochovaný bol až po odchode Nemcov. Pri ostreľovaní Stankovho Majera bola usmrtená jeho dcéra A. P. na lôžku. Pri nej ležiaci jej syn 4 ročný J. ostal nažive. Majetok občanov bol daný napospas Nemcom, keďže sa museli zdržovať v pivniciach. Večer museli chlapi kopať zákopy medzi dvoma obcami.

23. januára 1945 boli obyvatelia Báčoviec nútení evakuovať. Niektorí odišli deň predtým do Drážoviec a tam sa im podarilo ostať. Ostatní boli poľnými žandármi odvedení až po Nemce. Niektorí ostali v Sebechleboch a skryli sa v pivniciach a v zamaskovaných dierach na zemiaky. Tu bola zasiahnutá aj umrela bez pomoc manželka J. M.

V obci Báčovce po evakuácii ostali len dve osoby J. R. 70. ročný a J. Š. 90. ročný.

Dňa 3. februára 1945 sovietske vojská obsadili obce Báčovce, Drážovce, Ladzany a zakrátko sa začali obyvatelia Báčoviec vracať.

Nezaprela sa chamtivosť obyvateľov, lebo tí, ktorí prišli skôr rabovali cudzie rumoviská a prenášali na svoje. Toto sa potom zvaľovalo na Rusov. Nik z občanov sa nevracal domov s radosťou. Hoci bezradní, museli sa pustiť do práce, aby si urobili nejaké bývanie. Podľa tvrdenia niektorých už v noci z 31. januára na 1. februára prešli do Báčoviec vojaci ČA.

Ešte krátka spomienka na SNP – Slovenské národné povstanie. I tunajší občania sa aktívne zapojili. Podporovali zásobovanie, vojaci dezertovali zo slovenskej armády. Niektorí boli v styku ilegálnom i legálnom s Exnárovou skupinou, ktorá pracovala a bojovala v okolí Sitna. Po likvidácii SNP zastrelili Nemci – fašisti skrývajúceho sa J. T. vo mlyne na Blatišti".

Úryvok z pamätnej knihy Hontianske Tesáre, ktorú písal kňaz Štefan Baláž (pôsobil v Hontianskych Tesároch 1939 - 1962)

,,Koncom augusta na Slovensku povstal odboj proti Nemcom, následkom silného partizánskeho hnutia. Keď partizáni, rozptýlení, hlavne v hornatých krajoch, odvažovali sa i do mestečiek a dedín, bol zastrelený akýsi poslanec v Brezne n. Hronom, Tisova vláda volala na pomoc nemeckých kamarátov. Slovenská národná rada usídlila sa v Banskej Bystrici. Veliteľstvo československej armády dňa 5. septembra vyhlásilo mobilizáciu do 35 roku a o 2 týždne do 40 roku. Mnohí muži z našej obce narukovali.

Ruská armáda na východe bola ešte za Karpatami a na juhu ďaleko v Maďarsku. Pre nedostatok ťažkých zbraní a zradou fašistických činiteľov, gardistov, Nemci postupne zaujali všetky pozície odboja. Tu prešli mnohí slovenskí chlapci o život, alebo ako zajatci odvlečení boli do Nemecka na prácu. Dňa 27. októbra zajatá bola i Banská Bystrica a tým povstanie udusené.

Počas odboja občania dodávali pre československú armádu seno, slamu, dobytok, kone, vozy, postroje. Po obciach zriaďované boli národné výbory. V našej obci bol národný výbor utvorený takto: predsedom a starostom Juraj Laclav, nám. preds. Ján Gábor, pokl. Ján Martinkovič, Juraj Talaj, Karol Hlavatý i Mikuláš Chamko členovia, Ján Záborský.

Po likvidovaní protinemeckého odboja na krátky čas vrátilo sa všetko do predošlej koľaje. Koncom októbra prešlo dole 5 nemeckých panciernikov. Obyvatelia boli vzrušení a nie úplne bez bázne v očakávaní toho, čo sa bude diať. No boli v obci i takí, 2- 3 rodiny, príchod Nemcov sledovali s nadšením a potleskom.

Až 24. novembra prišli do obce nemeckí pešiaci, lebo front sa približoval z Maďarska. Vojakov nebolo mnoho a k obyvateľom sa chovali mierne. V polovici decembra front sa priblížil na 8- 10km. Vtedy prišlo viacej vojakov, ktorí sa ubytovali po domoch v obci. Pred Vianocami osadené bolo niekoľko kanónov vo Dvorníkoch i pri moste, ako aj pri žel. Stanici. Z týchto diel strieľalo sa skoro bez ustania dňom i nocou. V tomto čase niektorí gazdovia sa žalovali, že im boli násilne otvorené pivnice a pokapalo im víno, šatstvo a potraviny. Z obavy, že obec a jej okolie stane sa bojiskom, obyvatelia utiahli sa do pivníc, niektorí odišli hlavne s deťmi do okolitých obcí Lišov, Šudince, Šipice, i v nádeji, že tam budú pred nebezpečenstvom uchránení. To bol omyl, ako sa pozdejšie ukázalo. Tu sa bezprostredne nebojovalo. Nikto nebol ani len ranený. Keď dopadlo niekoľko granátov na miesta veľmi blízke, obyvateľstvo pribehlo k pivniciam ešte tesnejšie. Mnohí, pravda, vždy ostávali v domoch. Do chrámu sa nechodilo od Vianoc. Nemeckí vojaci tu boli 5 týždňov. Až na malé výnimky chovali sa slušne. Žiadneho násilia neboli. Jednotlivé skupiny vojakov prichodili do domov žiadajúc jesť, alebo sa ohriať.

Na rozkaz veliteľstva občania 2 krát znášali pre vojakov zemiaky a asi za týždeň chodili kopať zákopy. J. G. vzali 2 pekné kobyly a nechali mu iné 2 kone zodrané. P. B. vzali pár koní bez náhrady. Tanky i motorové vozidlá vždy sem i tam premávali a ruchom obyvateľov znervózňovali, takže červená armáda bola netrpezlive očakávaná. V posledných dňoch pobrali mnoho hydiny.

Dňa 30. decembra večer náhle ustúpili a obec opustili. Pri ústupe zrútili dvornícky most a zapálili sklady dreva na stanici. Výbuchom zničeného mostu v obci značne boli poškodené domy P. M. a J. M.. Po iných obciach Nemci brali chlapov a dobytok. Na úsvite dňa 31. dec. prišli očakávaní ruskí vojaci. Keď sa zjavila skupina vojakov prednej hliadky, ľudia týchto vítali, k sebe domov zvali, aby ich pohostili a s nimi pohovorili. Toto nadšenie čoskoro ochablo, lebo posledný deň v roku prišlo do obce zo 1500 koní a ešte viacej kozákov, ktorí boli veľmi smädní na víno. Všetko sa rozišlo po domoch. O ďalšom v zápiskách na rok 1945".

V Honti. Tesároch, dňa 20. febr. 1945 Štefan Baláž.

Spracovala Mgr. Katarína Sabová

LADISLAV EXNÁR a Dvorníky

Vo Dvorníkoch na severnej stene (fasáde) kultúrneho domu je osadená pamätná tabuľa venovaná Ladislavovi Exnárovi, protifašistickému bojovníkovi a robotníckemu funkcionárovi.

Ladislav Exnár sa narodil dňa 18. júna 1907 v Chvalkoviciach pri Náchode (Rakúsko-Uhorsko – dnes Čechy). Otec mu zomrel keď mal 9 rokov. Vyučil sa za strojného zámočníka. Ako vojak narukoval do Banskej Štiavnice, kde spoznal aj svoju budúcu manželku Annu. Vychovávali spolu štyri deti. Pracoval ako strojný zámočník v Banskej Štiavnici, neskôr ako nádenník, aj ako opravár poľnohospodárskych strojov.

Od roku 1927 bol členom Komunistickej strany Československa a po príchode na Slovensko bol od roku 1937 predsedom Miestnej organizácie KSČ v Banskej Štiavnici. Po zániku ČSR (1939) sa stal vedúcim predstaviteľom ilegálnej Komunistickej strany Slovenska v okrese Banská Štiavnica.

Od roku 1940 bol niekoľkokrát zatknutý a väznený. V septembri 1941 počas transportu do väznice v Banskej Bystrici ušiel pri Žiari nad Hronom z idúceho rýchlika a zranil sa. Následne žil v ilegalite.

V septembri 1942 založil bojovú jánošíkovskú družinu, ktorá bola základom budúceho partizánskeho oddielu Sitno. Partizánska skupina SITNO, v roku 1944 zmenená na samostatný oddiel, bola jednou z prvých partizánskych skupín na Slovensku a pomenovanie dostala podľa legendami opradeného Sitna.

Do jari 1943 tvorilo skupinu osem ľudí, ktorí najskôr robili sabotáže v továrňach. Mimo Banskej Štiavnice skupina pôsobila v maloroľníckom prostredí. Nedocenením nebezpečenstva a porušením konšpirácie 4. apríla 1944 ho vo Dvorníkoch zaistili a následne uväznili v Leopoldovskej väznici. Krajský súd v Bratislave ho 15. novembra 1944 odsúdil na osem rokov väzenia. Vo februári 1945 bol transportovaný z Bratislavy do koncentračného tábora v Mauthausene, kde bol umučený. Zomrel 20. marca 1945. Pochovaný je v Bratislave v Slávičom údolí.

Pamätná tabuľa venovaná Ladislavovi Exnárovi, zakladateľovi partizánskej skupiny Sitno 1942 – 1945, sa nachádza aj na vrchole Sitno vedľa chaty Andreja Kmeťa.

Text spracovala JUDr. Zuzana Schottova.

Zdroj:

https://cs.wikipedia.org/wiki/Ladislav_Exn%C3%A1r

https://www.wikiwand.com/sk/Ladislav_Exn%C3%A1r

https://kosice.korzar.sme.sk/

https://dhzbanskastiavnica.estranky.sk/clanky/hrdina-snp-ladislav-exnar--sitno---b.stiavnica.html

https://psychologia.sk/encyklopedia/?pojem=Ladislav_Exn%C3%A1r&veda=153725

https://www.vets.cz/vpm/36528-pamatna-tabula-ladislav-exnar/