Prvé písomné zmienky o ochotníckom divadle

Podľa záznamov vo Verejnom špecializovanom archíve Divadelného ústavu sa ochotnícke divadlo v Dolných Šipiciach aktívne rozvíjalo už v 20. rokoch 20. storočia.

Rok 1924

V roku 1924 sa uvádza divadelné predstavenie „Ďuro ide na svadbu“, pričom hlavným organizátorom bol Ján Juda z Dolných Šipíc.

Rok 1925

V nasledujúcom roku 1925 sa spomínajú ochotníci z Dolných Šipíc pri ďalších predstaveniach:

• 19. apríla 1925 sa hralo predstavenie „Povinnosti“,
• júna 1925 bola uvedená divadelná hra „Truc na truc“ od Horvátovej.

Rok 1932

V obecnej kronike obce Hontianske Tesáre z roku 1945 sa uvádza, že od roku 1932 „trvá cirkevný spolok – odbor Slovenskej evanjelickej jednoty, ktorý popri mravno-nábožensko-národnom vzdelávaní pracuje aj na poli sociálno-charitatívnom. Evanjelická mládež má združenie, ktoré pracuje v cirkevno-národnom duchu. Občas zahrá divadelné predstavenie v urbárskom hostinci alebo v letnom čase v niektorej stodole. Zúčastňujú sa divadelných pretekov v Krupine.“

Rok 1956

Po výročnej schôdzi bol znova zvolený do výboru aj odstupujúci predseda Daniel Uhrinčať a Ján Babinský, neskôr aj Štefan Knoška. Ako prvoradá úloha vyplynulo, že bolo potrebné dokončiť už začaté divadlo a nacvičiť ho. Toto sa aj úspešne podarilo a hra bola uvedená vo Dvorníkoch a v Šipiciach.

V divadelnej hre „Pytliakova žena“ účinkovali nasledovní členovia: Samuel Bálik, Katarína Danišová, Milan Šouc, Pavel Dobias, Zuzana Dobiasová, Elena Mrázová, Oľga Chrienová, Oľga Vajová, Drahoš Maďar, Štefan Knoška a Ján Knoška. Z tejto divadelnej hry sa zachovala aj jedna fotografia, ktorá je uložená ako príloha kroniky pod č. P2/14-56.

Touto hrou TJ získala nielen peniaze, ale hlavne odvahu verejne sa angažovať, a preto sa výbor zameral na rozšírenie členskej základne. Pribudlo mnoho mládeže, ale aj dospelých členov.

Okrem toho sa v zime usporadúvali zábavy a nacvičovalo sa divadlo. V rokoch 1956 až 1960 sa nacvičilo a odohralo niekoľko divadelných hier:

• Moja teta, tvoja teta,
• Záveje,
• Korene vo vetroch,
• Po 20 rokoch.

Okrem toho bolo niekoľko pokusov, ale hry sa nedocvičili a následne sa nehrali.

V spomenutých hrách účinkovali nasledovní členovia TJ: Pavel Lukáni, Milan Mrázek, Milan Hollan, Samuel Balog, Oľga Vajová, Mária Knošková, Ema Števťaťová, Magda Kyovská, Ján Šarina ml., Ján Knoška, Milan Šouc a ďalší. Škoda len, že sa nezachoval žiaden fotografický ani písomný materiál z týchto hier.

Roky 1968 – 1969

Napriek tomu, že situácia bola trochu neprehľadná, výbor organizácie sa vzchopil a podujal sa nacvičiť divadelnú hru. V roku 1968 sa nacvičilo a odohralo divadlo „Svadobný závoj“. Táto hra sa s úspechom zahrala nielen na domácom javisku, ale aj v Lišove, Šipiciach, Súdovciach a Teranoch.

V hre účinkovali: Ján Šarina, Vlado Hollan, Dušan Strieborný, Milan Šouc, Zlata Šoucová, Anna Laurošková, Anna Stredná, Zuzana Babinská a Oľga Sviatková.

Rok 1972

Ďalšie písomné zmienky, o ktorých vieme, pochádzajú z kroniky TJ Družstevník Hontianske Tesáre z roku 1972, ktorú v tom čase písal Ján Knoška z Hontianskych Tesár, zároveň predseda TJ Družstevník.

V zápise z 9. októbra 1972 sa uvádza:

„V tom čase sa napríklad v Tesároch v starej budove hostinca veľmi často hrávalo divadlo. Divadlo hral každý rád, či bol futbalista alebo nie. Zo získaných peňazí si potom kupovali potrebnú hraciu výstroj. Každý rok nacvičili aj dve divadelné hry. Hrali napríklad tieto hry: Maryša, Legionár Stach, Strídža spod hája, Buky podpolianske a Geľo Sebechlebský, ale aj ďalšie. V týchto hrách vynikali najmä Anna Chrienová, Karol Jelínek, Ján Paštrnák a ďalší.“

Tieto záznamy potvrdzujú bohatú tradíciu ochotníckeho divadla v obci a aktívne zapájanie miestnych obyvateľov do kultúrneho života regiónu.

Známe osobnosti divadelnej scény:

Nádašdyová Anna nar. 1937 pochádzala z Hontianskych Tesár, osvetová pracovníčka hrala v niekoľkých hrách a divadlách po Slovensku: https://etheatre.sk/du_vademecum/VysledekBean.action?show=&_sourcePage=gVBYiscQop6RiercO0udkzMjDWeW5BW8eGeLdgKDsBuKgNBxdHSzQXuvwQgreMtXECrlFDiO0ycHvXVm1Q4jT1eKpCg5579nTHSjIEKkeDo%3D&pagerCompStateId=PAGER_RESULT&tab=cardTabRole&paginatorCompStateId=PAGINATOR_RESULT&rowPg=0

Obec v súčasnosti neeviduje ochotnícky divadelný súbor a nepodarilo sa zistiť ani presnejšie údaje o posledných divadelných predstaveniach pripravovaných miestnymi obyvateľmi.

Divadelné hry, ktoré sa hrávali:

Maryša je vrcholné realistické dielo českej dramatiky, ktoré v roku 1894 napísali bratia Alois a Vilém Mrštíkovci. Tragický príbeh mladej ženy, ktorú donútili vydať sa za starého vdovca kvôli majetku, sa stal legendou aj vďaka ikonickej replike o „káve“, ktorou hlavná hrdinka vyriešila svoje nešťastie.

Legionár Stach je divadelná hra českého spisovateľa a dramatika Josefa Mariu Šafaříka. Do slovenčiny ju preložil Koloman Babilonský. Základná charakteristika: Ide o drámu v 3 dejstvách, ktorej dej sa točí okolo osudov, psychológie a návratu vojaka-legionára do civilného života Jozef M. Šafařík. Ochotnícka tradícia: Hra bola populárna najmä medzi slovenskými ochotníckymi súbormi v medzivojnovom období.

Strídža zpod Hája - Autor: Ferko Urbánek. Strídža spod hája je klasická slovenská divadelná hra so spevmi z dedinského prostredia, ktorú napísal známy slovenský dramatik Ferko Urbánek v roku 1899. Je to typická ľudová veselohra s prvkami folklórneho realizmu.

Buky podpolianske - je dráma z pera významného slovenského dramatika Štefana Králika. Dej sa odohráva v období po februári 1948 a prináša ideologický pohľad na premeny slovenskej dediny. 

Geľo Sebechlebský je známa slovenská veselohra, ktorú v roku 1912 napísal slovenský dramatik a evanjelický kňaz Jozef Hollý. Dielo je spoločenskou satirou, v ktorej šibalský dedinský študent Geľo prefíkane odhaľuje pretvárku a meštiacke maniere ľudí vo svojom okolí.

Moja teta, tvoja teta - humorné zamyslenie nad ľudskou samotou. Monologický text opisuje návštevu bankového úradníka u tety a spoločné čakanie na koniec jej života.

Záveje – autor Vladimir Hurban Vladimírov. Záveje sú stavané veľ'mi št'astne a vyt'ažené zo skutočného života a jeho vírov. Samotný problém, ktorý v tomto diele autor rieši, je hlboký a skutočný. Mladá žena syna bohatého sedliaka nemá deti a nemôže mať potomka. To je celý problém, ku ktorému pristupuje sedliacka neústupčivosť', požadovačnosť' i krutost'. Tragiku stupňuje ešte odcudzenie muža žene, ktorá končí samovraždou.

Po 20 rokoch -  Lord Norton a sluha James (po 20 rokoch). Je úspešné divadelné predstavenie a voľné pokračovanie legendárnej hry, v ktorom po rokoch v službách James zostarol a skončil v psychiatrickom ústave.

Text spracovala Mgr. Katarína Sabová

Vystúpenie ochotníckeho divadla vo Dvorníkoch, koniec prvej polovice 20. storočia. Všimnite si, že okrem ľudového odevu z Hontianskch Tesár je tam aj sviatočný odev z okolia Dobrej Nivy. V strede je nevesta v parte so ženíchom, ktorý drží ručník ako ,,dar od nevesty". Môže ísť o divadelnú hru: Ďuro ide na svadbu. Obdobie 20. roky 20. storočia.

Šipice ochotnícke divadlo, fotografia je od Žanety Beňovej. Na fotografii je okrem ľudového odevu z našej obce aj ľudový odev zo Sebechlieb.

Fotografia od Emílie Ďurišovej, Hontianske Tesáre - Sliač. Okrem odevu z Hontianskych Tesár je tam aj odev z okolia Dobrej Nivy. Ochotnícke divadlo z Dolných Šipíc. V strede stojí nevesta v šatke (po začepčení) a ženích v klobúku s pierkom. Obdobie 20. roky 20. storočia. Okrem odevu z Hontianskych Tesár je tam aj odev z okolia Dobrej Nivy (žena v pravom rohu v šatke).

Ochotnícke divadlo 1950-1960 vo Dvorníkoch, fotografia od rodiny Chrienovej z Dvorník

Ochotnécke divadlo Hontianske Tesáre, fotografia od Emílie Ďurišovej, Hontianske Tesáre - Sliač

Ochotnici z Hont. Tesár, fotografia od Emílie Ďurišovej, Hontianske Tesáre - Sliač

Hostinec

Pytliakova žena - divadelná hra. Fotografia pochádza z kroniky TJ Družstevník HT.