Smútočný oznam Miloslav Slovák

Bol si náš oporný múr, keď vietor fúkal,
muž, čo neľaká sa búrky ani tmy.
Tvoj úsmev hrial viac než slnko v lete,
a láska — tá žila v každom tvojom dni.

Otec, čo učil mlčať i prehovoriť,
sila v rukách, no srdce mäkké jak sneh.
Muž, čo miloval verne, ticho, hlboko,
a dedko, čo deťom daroval celý svet.

Dnes plače zem, no nebesá sa usmievajú,
veď hviezda jasná k nim pribudla zas.
A hoci bolesť v nás ešte kričí,
v spomienkach s nami zostaneš navždy,
v každom pohľade, v každom tichu, v nás.